Hľadáte investora alebo banku? Aký je rozdiel medzi nimi a kto je pre vašu firmu vhodnejší?
Podnikáte a potrebujete dodatočné finančné zdroje, napr. na expanziu na nové trhy, na rozbeh výroby nového produktu, na uvedenie nového produktu alebo služby na trh, preklenutie nedostatku financií z dôvodu sezónnosti podnikania. Alebo sa ešte len chystáte podnikať a tiež potrebujete finančnú injekciu na rozbeh celej firmy. Na ktorú finančnú inštitúciu sa obrátiť? U koho máte najväčšie šance? V prvom rade si treba ujasniť, aký je rozdiel medzi bankou a investorom a v ich pohľade na možnosť vloženia ich prostriedkov do vašej firmy? Čo očakávajú oni? V jednom sú zajedno: oba typy inštitúcií očakávajú vrátenie celej nimi investovanej sumy plus zisk (úrok alebo výnos), ktorého výška závisí od rizika, ktoré podstupujú pri investovaní do vašej firmy. POROVNANIE:
|
Banka
Banka vám poskytne úver. Vy jej ho budete postupne v pravidelných intervaloch počas podnikania vracať vo forme splátok istiny. K tomu jej budete spolu s istinou platiť aj úrok, prostredníctvom ktorého banka zhodnocuje svoje prostriedky. Spolu teda banke platíte anuitnú splátku = istina + úrok. Banka zvyčajne požaduje od vás zábezpeku, na ktorú bude mať právo v prípade, že nebudete splácať úver (najčastejšie záložné právo na nehnuteľnosť). Toto všetko sa uvádza v úverovej zmluve. Banka podstupuje menšie riziko ako investor, ide do menej rizikových projektov. Percento zhodnotenia investície, teda úrok, je nižšie ako výnos v prípade investora. Hľadať finančné zdroje v banke je vhodnejšie pre už zabehnuté firmy, s určitou históriou, s výhľadom expanzie jej existujúcej činnosti, prípadne s potrebou preklenutia dočasného nedostatku finančných prostriedkov. Investor Investor vloží do vašej firmy investíciu. Vy ju nesplácate ako úver s úrokom banke. Investor však za svoju investíciu tiež niečo očakáva. Očakáva podiel vo vašej firme s určitým stupňom kontroly nad riadením vašej firmy. Výška jeho podielu vo vašej firme závisí od výšky investície (tá závisí od toho koľko vaša firma potrebuje) a hodnoty vašej firmy (prípadne budúceho cash flow firmy). Výška investície, podiely vo firme a iné podmienky vzťahu medzi investorom a súčasnými spoločníkmi alebo akcionármi vo firme sa spravidla definujú v investičnej zmluve. A aby svoju investíciu investor zhodnotil, jedného dňa (v priemere približne o 5-7 rokov) chce svoj podiel vo vašej firme predať. (Komu ju predá závisí od typu investora a investície, o tom však v inom článku.) A to predať za takú sumu, v ktorej sa mu vráti jednak vložená investícia do vašej firmy a jednak jej zhodnotenie, resp. výnos, vyjadrený mierou výnosnosti (%) z investovanej sumy (v prípade banky je to úrok a úroková miera v %). Táto očakávaná miera výnosnosti je podstatne vyššia ako úroková miera v prípade úveru z banky, často krát niekoľkonásobne. To však je miera výnosnosti, ktorá je len očakávaná. Nikde nie je napísané (ako je to v úverovej zmluve s bankou, ktorá určuje výšku úroku), že investor tento výnos z investície naozaj získa. Okrem toho mu firma nič v priebehu podnikania nespláca. Nič nie je zabezpečené ako v prípade banky. A to je to riziko, ktoré investor podstupuje. Je podstatne vyššie ako v prípade banky. Preto investor očakáva mieru výnosnosti podstatne vyššiu než banka. Ak investor nevidí, že potenciál vašej firmy alebo projektu dokáže tento výnos “zabezpečiť” svojou úspešnosťou a tým aj ziskovosťou, finančné prostriedky vám neposkytne. Ak potenciál vo vašej firme vníma pozitívne a vidí v nej výnimočnosť a úspešnú budúcnosť, podpíše s vami investičnú zmluvu, v ktorej sa dohodnete okrem mnohých iných vecí a podmienok aj na forme exitu, teda spôsobe jeho výstupu z firmy (spôsobe predaja jeho podielu). Až v momente exitu, investor zhodnotí svoju investíciu. V zmluve je definovaný spôsob exitu, avšak za koľko bude tento predaj realizovaný, je napísané “vo hviezdach.” Hľadať finančné zdroje u investorov je vhodnejšie pre začínajúce firmy, s vysokým potenciálom rastu, pre firmy prichádzajúce na trh s niečím inovatívnym. |
